Futbalová zap(b)íjačka.

Autor: Peter František | 3.4.2020 o 10:34 | (upravené 3.4.2020 o 11:19) Karma článku: 3,28 | Prečítané:  269x

Nedeľa – deň futbalového zápasu je dôležitou udalosťou, ak nie sviatočným pokrmom pre celú dedinu. Samozrejme dopoludnia do kostola, k obedu chutné rezne zaliate zlatým oroseným pivom a popoludní „hurá na futbal“. 

       Každý sa naň teší, teda okrem futbalového rozhodcu, ktorý si do kufra auta pre istotu naložil rezervnú pneumatiku.Skoro ráno sa zobudí správca ihriska, pozrie do kalendára, vzápätí do zrkadla a vie, že ho čaká práca – hoci si mnohí myslia, že nie dôležitá! Zápas sa hrá až o tretej popoludní, ale rýchlo zráta na prstoch jednej ruky koľko hodín mu zaberú práce na príprave zápasu. Oblečie si svoj starý futbalový dres, navlečie montérky a v hlave si zoradí predzápasovú postupnosť prác. Plánuje vyznačiť čiary, zavesiť siete, osadiť rohové zastávky a prichystať dresy. Veru, v deň zápasu sa dá očakávať kadečo - natypujete výsledok zápasu, hádate farby dresov, určíte súpisku mužstva, alebo si hodíte mincu, či hostia prídu na autách, prípadne autobusom. Snáď iba to, že šenk bude otvorený, je jasnejšie ako to, že srdcervúci fanúšikovia súpera sú v optimistickej nálade po sobotnej obecnej zabíjačke...

            Fanúšikovia z rôznych kútov obce sa spravidla stretávajú na dedinskom moste. A aby sa od seba nedištancovali, vzorne jeden po druhom kráčajú do krčmy. Veď jedno poldeci, preložené pivom nikomu neublíži. Fajná, dobrá, voňavá borovička tečie dole krkom a v krčme sa rozoberajú odborné debaty o futbale. Rodí sa ideálna základná zostava domácich. Jeden chce kúpiť Messiho, ale peniaze na neho už počas tých niekoľkých rokov prepil. Druhý s chorou pečienkou, tvrdí, že  Ronaldo je lepši. Tretí by postavil zrubovú chatrč pre hviezdu Neapola Hamšíka... Krčmár neveriacky krúti hlavou, uvarí si kávu, pozerá po okolí a čaká divokú hádku po konzumácii niekoľkých poldecákov borovičky. Prekvapujúco hádky ohľadom Messiho, Ronalda a Hamšíka skončili. Teraz sa hádajú o to, kto lepšiu ryžu vie uvariť, aké špagety sú najlepšie, kto akú delikatesu by ponúkol hráčom súpera. Neskôr o tom, ktorý hráč dnes skóruje, koho vylúčia i o tom, či rozhodca bude pískať objektívne...

            Zasvietilo slniečko do okna a čaká na nich dôležitá úloha - utekať na zápas. Čiary na ihrisku pred ich zrakmi tancujú, siete v klubových farbách ešte rozoznajú, ale chýbajú im rohové zastávky suplujúc rozhodcu. Ten to ešte nestihol overiť, lebo domáci funkcionári ho počastovali  kalíškom domácej slivovičky. Aby ich neurazil, vypýtal si aj do druhej nohy. Na scénu prichádza domáce mužstvo s trénerom, ktorý je lepšie platený ako hviezdny Mourinho. Veď financie na jeho plat idú z vrecka starostu . Snaží sa upevniť dobrú náladu. Vojdú do vynovenej šatne, v ktorej sa teraz odohráva ľudská dráma plná predsavzatí a emócií. Prišli prvé pokyny: „No „Kareka“, zober loptu a bež, ale dnes nestrieľaj z každej pozície!“ začne tréner svoju neobvyklú taktiku. Z jeho pokynov vysvitne, že zápas sa predáva súperovi a v šatni nastáva rozhovor s možnosťou prerozdelenia sľúbených odmien. „Nebavte nič! Ani tomu svätému. Oni musia 1-0 vyhrať!“ a hráči pozerajú do zeme. Nevšimli si, že chýba práve „Kareka“, ktorý si ako obyčajne odskočil na cigaretku...

            Nastúpia na trávnik a „Kareka“ hneď v úvode zápasu ide sám na bránku. Keď strelí gól, rozhodca odpíska ofsajd. „Kareka“ mu div nejde vybiť zuby a obaja tréneri tlieskajú rozhodcovi. „Kareku“ v polčasovej prestávke stiahne tréner z ihriska a pošle ho ihneď pod sprchy. „Kareka“ nechápavo krúti hlavou, precedí  čosi medzi zubami a už v kabíne si zapáli provokatívne cigaretku. Nechápe, veď dal 4 góly a všetky boli z ofsajdu alebo predtým fauloval. „Ako to hráte? Ja mám nadváhu prasaťa a nad 50 rokov, lenže toto by som neurobil. Neviete, že potrebujú vyhrať? Inak nám grošíky nekvapnú do vrecka a nenadelia zo zabíjačky!“ kričí tréner, tak hlasno, aby to počul nielen „Kareka“ pod sprchou, ale aj postarší delegát na tribúne... „Kareka“ s hrdosťou príde k trénerovi a oznámil mu, že už nikdy nepríde. Radšej pôjde hrať za susednú dedinu, kde majú lepších hráčsku partiu, chutnejšie pivo a dostane aj nemalý oldomáš do zadného vrecka treniek...

            Zápas sa skončil 0-1 pre hostí. Hostia dali gól v 89. minúte z penalty. Fanúšikovia už penaltu nevideli, lebo šenk praskal vo švíkoch. Od prichádzajúceho usmievajúceho sa fanúšika hostí bolo počuť, že penalta bola odpískaná správne. Hosťujúci hráč totiž v trme-vrme povedal domácemu „U nás máme lepšiu borovičku ako máte tu“ a domáci hráč mu dal po papuli. Dnes v dobe večne simulujúcich futbalových hviezd, hráč hostí si z nich zobral príklad a padol na trávnik ihriska ako podťatý. Bez mihnutia brvy rozhodca odpískal penaltu a domácemu hráčovi ukázal červenú kartu...

            Delegát stretnutia uviedol po zápase do zápisu, že všetko bolo v poriadku. Spolu s rozhodcom si domov odviezli klobásky a obaja po fľaške domácej slivovice. Domácemu hráčovi ČK nezapísali, aby nemuseli vysvetľovať pred disciplinárkou, že neodmietli pokušeniu domácej slivovice. Zhodne uznali, že domáci hráč hájil česť domácej borovičky...

                Správca zvesil siete, uložil lopty a odviezol dresy do práčovne. Domáci funkcionári si mädlili ruky s pohárikom v ruke, že im šli výborne kšefty v bufete. Teraz budú mať z čoho vyplatiť nielen svojho hviezdneho trénera, ale aj brankára z okresného mesta a opory zadných radov, či stredopoliarov z priľahlých obcí. Odchovanci klubu ako neraz prídu domov ožratí a môžu byť radi, že si zahrali aspoň pár minút a aj im sa ušlo aspoň čo to z domácej zapíjačky, či zabíjačky hosťujúceho mužstva....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?