Reštart rozdaných tromfov.

Autor: Peter František | 28.4.2020 o 9:13 | (upravené 28.4.2020 o 9:26) Karma článku: 3,33 | Prečítané:  215x

               Môj dlhoročný priateľ Samo,  nepatrí k fanúšikom, ktorí by netrpezlivo čakal na reštart športových podujatí.

             Po niekoľkých rokoch papučového športovania pred televíznou obrazovkou, začal v čase uvoľňovania praktizovať Walking po známych tréningových terénoch. Aj on si za tých 40 rokov pôsobenia vo futbalovom prostredí, či už ako hráč, potom tréner a neskôr aj funkcionár, obľúbil svoje materské mužstvo. Jeho obľúbenci hrávajú v zošívaných červeno-bielych dresoch, prípadne kombinácii týchto dvoch farieb, no na rozdiel od pražských „slávistov“ o víťazstvo v súťaži nezabojujú. Na Slovensku sa nedohrajú stovky futbalových súťaží, no azda iba jeho obľúbený klub ŠK Savana, mal pred „Shut Downom“ amatérskych regionálnych súťaží opäť po roku šancu postúpiť do vyššej súťaže!

                Hoci hrali až v šiestej lige oblastnej súťaže, s 33 bodmi a jednou prehrou, s vysoko aktívnym skóre, kraľovali pred jarnou odvetou čelu tabuľky. A na to nič nemení ani fakt, že  iba lepším skóre pred najbližším prenasledovateľom. V odvetnej časti súťaže túžili po predĺžení víťaznej série, ale ich snaženie po tvrdej zimnej príprave stopol vírus. Neoklamete nikoho, keď poviete, že informáciou o predčasnom konci sezóny zavládlo v dedinskej krčmičke veľké sklamanie. Zaskočilo ich to tak ako všetkých ostatných priaznivcov koženej, ale berú to s nadhľadom a chápu to, veď raz to všetkých prebolí. Cieľom nováčika bolo vyhrať súťaž a postúpiť do piatej ligy – tromfy boli na ich strane!

                Futbal má v jeho rodnej obci s poldruha tisíckou obyvateľov veľkú tradíciu. V minulosti sa tu hrala dlhé roky najnižšia krajská súťaž. Hráči si určite dajú novú výzvu – nadviazať na úspešné výsledky a pokúsiť sa o nenápadný návrat do čela, aby vybojovali majstrovský – postupový titul. Jeho obľúbený klub disponuje ambicióznym mladým kádrom a tak verí spolu s fanúšikmi, že sa im to podarí. Ako neraz prízvukoval priateľ Samo „Tréningy prebiehajú na trávniku, nie v šatni. Čokoľvek si poviete pred zápasom, stráca zmysel, ak natrénované nedokážete preniesť na ihrisko. Kreativita hráčov vychádza z ich myslenia a podstatu futbalu uvidíte na ihrisku, nie v zákulisí.“ Neprekvapí ho,  keď sa starostovi bez starostí, podarí hráčov motivovať  finančnou injekciou bez drastických škrtov dotácie v obecnom rozpočte. Aj fanúšikovia na sociálnych sieťach vyslovujú futbalistom z malebnej dedinky pod majestátnym Trojvrším, podporu a uznávajú ich kvality, hoci  sa nikdy nezmieria s osudom. Regionálne zväzy zrušili súťaže, týždeň pred štartom jarnej odvety  a výsledky sezóny anulovali. Od III. ligy až po poslednú VIII. ligu - nikto nepostúpi ani nevypadne. Nezodpovednou otázkou nielen pre neho ostáva, či sa všetky mužstvá zapoja do súťažného kolotoča aj v nasledujúcej sezóne...

                Prišlo to ako blesk z jasného neba a teraz sa s tým musia všetci popasovať. Hráči zatiaľ trénujú individuálne a každý si iste fyzičku príkladne udržiava. Skalní fanúšikovia ich chcú už čoskoro vidieť bojovať o postupovú nádej, lebo veria, že sa vrátia na ihrisko vzorne pripravení! Toto tvrdí napriek tomu, že si už pár rokov život bez futbalu užíva, hoci mu venoval najkrajšie roky... Aj Samo sa pričinil o to, že u nás na Slovensku, chodí v posledných rokoch na futbal čoraz menej ľudí. No tradícia je tradícia a na domáce zápasy na ihrisko za dedinou na vstupe do doliny, chodí viac než 100-tka verných fanúšikov. Keď sa hrá derby zápas so susednými dedinami, tak ich príde viac ako dve stovky. Hlavný prísun financií na futbal príde z obce, ktorá má pod zmluvou aj hospodára klubu. Klub podporuje aj národný zväz, ktorý klubu prispieva tabuľkovou  čiastkou na mládežnícke mužstvá a priklepol mu finančnú dotáciu na modernizáciu sociálnych priestorov. Futbalom v obci sa bavia výlučne hráči s amatérskym štatútom. Je na škodu veci, že sa aj tu podporuje najväčšie zlo amatérskeho futbalu a výplaty na ruku hráčom, či honosná odmena trénerovi sa tu hlboko zakorenili. Funkcionári aj v amatérskom futbale totiž volajú po kvalite a kvantitu akceptujú iba v mládežníckych kategóriách, kvôli toku peňazí z výchovy.   

                Nechcem byť škodoradostný, ale pomocou tohto vírusu budú vidieť mnohí futbal v inom zrkadle- rovnejšom. Futbalistov pokazili istí ľudia, ktorí si v dedinských súťažiach vytvárajú balíky nekontrolovateľných prostriedkov pre zostavenie „neporaziteľných tímov“ a neustále tak zvyšujú neutíchajúci finančný apetít legionárov. A týchto si vypýtajú do mužstiev nadštandardne zaplatení tréneri, ktorí na odchovancov klubu často zabudnú. Zotrvajú mnohokrát nie tí najlepší, či najtalentovanejší odchovanci , ale bohužiaľ len tí najvytrvalejší. Najväčšie talenty im doslova pred nosom ukradnú Útvary talentovanej mládeže, t. j. prevažne mládežnícke akadémie „ligových“ klubov. Po skončení pandémie isto viacerým klubom budú chýbať peniaze, preto Samo verí, že si rýchlo rozmyslia, či kluby budú vyplácať  futbalistov – „žoldnierov“ a nesiahnu po vzácnejšom „lacnejšom trénerovi“. Tí skromnejší bez problémov prežijú, no nadmerne ambicióznym hrozí zánik. Pýtam sa spolu so Samom, načo je platenie amatérov dobré? Načo ich „ego“ prikrmovať peniazmi? Spoločne dúfajme, že nenastane najhorší možný scenár a ihriská nebudú zívať prázdnotou, hoci režijné náklady na ich údržbu a výplaty hospodárom sú aj v súčasnej situácii realitou.

                Ešte v nedávnej minulosti sme spolu so Samom hrávali futbal a prešli všetkými mládežníckymi kategóriami. Akoby to bolo včera... Už ako tréner si Samo všimol trend nezáujmu detí o futbal a šport celkovo. Deťom chýbali základy z hodín telesnej výchovy a pre neho ako trénera, bolo náročné dohnať zameškané. Neprispela k tomu ani kategorizácia vekových úrovní mládeže, špecifikovaná v novoprijatom súťažnom poriadku. Taktiež zrod „výpalníckeho prestupového poriadku“ a jeho následné novelizácie neboli šťastným riešením z pohľadu amatérskeho trénera. V jeho rodnej obci, preto hrajú dorastenci a starší žiaci len súťaž „Malého futbalu“, hoci registrovaných kartičiek je dostatok. No a dnes sa zase Samo pýta, či rodičia spracujú vlastný strach z nakazenia vírusom...  

                Dnešné deti dávajú prednosť masmediálnym hrám a stávajú sa z nich počítačoví gambleri. Hoci ich internetové schopnosti aj Samo s obľubou využíval na komunikáciu so svojimi zverencami, pred blížiacimi sa zápasmi a tréningami. Za našich čias sme hodili aktovku do kúta a celý deň sme behali po ihrisku, ktoré pripomínalo pasienok. Potenciálnych futbalistov tam spolu s nami behalo viac než dosť. Dnes chlapcov nepriláka ani ručne zostrihaná „ligová trávička“ hoci na jej krásny vzhľad vynakladajú každoročne niekoľkotisícovú investíciu. Nečudujte sa preto útekom mládencov od futbalu, veď musia často trénovať na lúke, v tom lepšom prípade za bránkami. Kedysi, keď niekto necvičil na telesnej výchove, prezývali sme ho „kypťák“. V dnešnej dobe by Vaše dieťa kvôli tejto prezývke, rodičia takéhoto žiaka zažalovali za ponižovanie. Za našich čias sme sa na telocvik tešili a reprezentácia školy bola cťou, ale v súčasnosti sa filozofia školákov a hlavne ich rodičov diametrálne zmenila. Pravda, česť výnimkám. Už na konci „milénia“ sme spolu so Samom na futbalových seminároch počúvali, že mládežnícke súťaže sa budú hrávať bez zverejňovania tabuliek a mužstvá sa budú nasadzovať podľa určeného ratingu. Od tej doby ubehlo takmer 20 rokov a zo snívania nás zobudila až prednáška trénerského  „žolíka“ z Belgického futbalového zväzu p. Van Der Haegena na trénerskej konferencii slovenských trénerov 2019. Tréneri chodia na stáže do Francúzska, Nemecka, Španielska, Anglicka, či Chorvátska, ale získané poznatky nedokážu presadiť v domácom konzervatívnom futbale. A vôbec prebúdzame sa?

                Šport financujú samosprávy zo svojich podielových daní, prípadne futbaloví nadšenci a žiaľ štát ich dostatočne nemotivuje. Peniaze chýbajú mnohým klubom na základné veci, ako je doprava, výstroj a tréningové pomôcky. Keby sa preplatené milióny z predraženého národného futbalového štadióna plošne investovali na rozvoj futbalu mládeže, istotne by to s výhľadom do budúcnosti vyzeralo ružovejšie. Prioritou aj naďalej zostávajú pre riadiace zväzy „vrcholové súťaže“, organizované v ich pôsobnosti. Organizovaný futbal amatérov prestal byť zábavou! Postupne sa do neho vkráda chaos a kluby bojujú o prežitie.
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?