reklama

Futbalový príbeh nevymyslíš.

Dalo by sa povedať ,Zápas ako každý iný´ v najvyššej okresnej súťaži. S tým rozdielom, že naše mužstvo svoj prvý jarný domáci zápas muselo odohrať v neďalekej obci.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Prírodný trávnik na našom ihrisku pokrývala ešte nesúvislá vrstva snehu a dnešné ,domáce´ ihrisko bolo vzdialené od našej dediny asi 10 km. Klubový autobus Škoda RTO zaviezol najprv hráčov na ,domáce´ ihrisko, hoci iba pre dnešný duel. Nikde sme nemuseli zastaviť, nakoľko za klub hrali výhradne hráči z našej dediny. Potom sa šofér autobusu vrátil pre našich verných fanúšikov. Už počas rozcvičky sme podľa počtu fanúšikov vnímali, že hráme doma. Šofér priviezol na zápas beznádejne plný autobus s cca 70-timi fanúšikmi. Tí majetnejší pricestovali na vlastných autách aj s kamarátmi. Jediným handicapom bolo, že na zápase nás nepovzbudzovali celé rodiny, tak ako to obyčajne bývalo pri domácich zápasoch zvykom. Bolo príjemné jarné počasie a hoci sa slnko skrývalo za oblakmi, nám hráčom to neprekážalo. Počas rozcvičky sme zistili, že nemáme loptu na rozcvičenie a mysleli sme si, že tréner Anjelik to spravil zámerne, aby sme sa intenzívnejšie pripravili na zápas. Spoluhráč Bilko to aj tak skúsil a pýtal si provokatívne loptu od hospodára Rudka. Až vtedy si Rudko, ako sme ho familiárne oslovovali, uvedomil, že lopty zabudol pribaliť do batohu. My sme pokračovali v rozcvičke a vystresovaný hospodár s vedúcim mužstva Piťkom uháňali autom po lopty do skladu na naše ihrisku. Rozcvička sa pretiahla, lebo mali pech a ostali na spiatočnej ceste stáť niekoľko minút pred rampami na železničnom priecestí. Aj vo mne panovala nervozita, či to stihnú v limite 20 minút čakacej doby. Trpezlivosť fanúšikov bola neľahko skúšaná, ale hospodár s vedúcim mužstva to stihli. Zápas začal s 15 minútovým oneskorením a všetci sme sa po úvodnom hvizde rozhodcu ,Nobella´ upokojili.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 V úvode zápasu sme si vytvorili územnú prevahu, ale súper nás pustil len k propagačným strelám a do streleckých príležitostí sme sa dostávali ťažko preťažko. Zhruba po polhodine hry po nádhernej krídelnej akcii strelil gól náš hrotový útočník Vlastík. Celé naše mužstvo oslavovalo, fanúšikovia sa radovali s nami a nazlostený brankár hostí zakopol loptu tak silno, že skončila v neďalekej rieke. Zhruba 10 minút trvalo, kým ju obetavý fanúšik vylovil z vody. My sme však už pokračovali v hre s náhradnou loptou a súper začal vystrkovať rožky smerom dopredu. V prerušenej hre rozhodca loptu vymenil za pôvodnú a hra pokračovala. Tesne pred koncom polčasu som ušiel súperovým obrancom po krídle a hoci ma križoval stopér hostí, stihol som vystreliť, ale stopér loptu tečoval do bočnej siete. Loptu k rohovej zastávke si išiel postaviť spoluhráč Bilko, ktorý zistil, že je mäkká. Upozornil na to rozhodcu a ten vyžiadal do hry náhradnú loptu. Tá pôvodná sa totiž obtrela o spodok tyče, kde trčal ulomený hák a ten ju roztrhol. Lopta bola nepoužiteľná. Polčas skončil a tréner Anjelik nám poriadne vyčistil žalúdky. Vraj s takýmto súperom sme už mali vyhrávať minimálne rozdielom triedy, teda o 3 góly. Hosťujúci kapitán sa v polčasovej prestávke u rozhodcu sťažoval na prefúknutú náhradnú loptu. Rozhodca síce nariadil vymeniť loptu, ale hospodár Rudko (keďže bola jediná, ktorú sme mali) ju akurát trocha sfučal. Druhý polčas bol vyrovnanejší a zdalo sa akoby sme ostré slová trénera Anjelika v prestávke vôbec nepočúvali! Viac šancí si vypracovali hráči hostí, ale v bráne nás podržal brankár Duško. Bola to tak trocha voda na náš mlyn, lebo sme vyrážali do nebezpečných protiútokov. Po jednom takomto brejku stopér hostí stiahol unikajúceho útočníka Vlastíka tesne pred pokutovým územím. Vlastík padol na zem ako podťatý, rozhodca privolal zdravotníka mužstva Janka, aby ho ošetril. Sudca vytiahol zo zadného vrecka červenú kartu a poslal stopéra hostí pod sprchy. Presnejšie povedané - umyť sa do rieky. Vlastík musel striedať a tak som sa ako kapitán mužstva odhodlal k realizácii priameho kopu sám. Brankár hostí, ktorý pridlho protestoval u rozhodcu si nestihol skontrolovať postavenie hráčov v múre a tak som to využil - poslal som loptu povedľa múra k bližšej žrdi, ktorú zastavila až sieť hosťujúcej bránky. Radosť zo streleného gólu som bežal osláviť medzi fanúšikov, ktorí sa na mňa doslova vrhli, stískali ma, objímali, bozkávali... Síce sa nehralo pár minút, ale nám to nevadilo, lebo dvojgólové vedenie, ako aj vylúčenie hráča hostí nás upokojilo a nasmerovalo za víťazstvom. Vtedy som bol presvedčený, že o víťazstvo nám môže vziať len nejaká nadprirodzená sila, hoci na oblohe sa páslo iba zopár barančekov...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 O niekoľko minút, zhruba v 70 minúte zápasu sa v bežnom súboji stretol náš pravý obranca Julo s krídelníkom hostí. Jeho šmýkačka pod nohy útočníka znamenala autové vhadzovanie pre hostí. Zároveň nás ohlušila poriadna ranu a lopta sa zmenila na neindifikovateľné ,čudo´. Prezident klubu Šaňo začal pátrať po hospodárovi prenajatého ihriska a hospodár Rudko sa pokúšal nafúknuť loptu, s ktorou sme hrali v 1. polčase. Ich snaha bola márna! Spoluhráč Deži spozoroval, že krížom za poľami hrajú na ihrisku chlapci nohejbal. Preskočil bariéru a kymácajúcim poklusom sa rozbehol na antukové ihrisko medzi chlapcov. Hrali s ,televíznou´ loptou a pokúsil sa požičať si ju. Dlho ich ani nemusel presviedčať, aby nám loptu požičali. Musel im síce sľúbiť sladkú odmenu a príspevok na novú loptu, ale to v tej chvíli nebolo rozhodujúce. Rýchlo schoval loptu pod dres a uháňal krížom cez polia na ihrisko. Niekoľkokrát sa potkol a vo chvíli, keď sa rozhodca už-už chystal ukončiť predčasne zápas, mu ponad hlavu preletela lopta, ktorú Deži kopol na ihrisko asi 50 m pred autovou čiarou. Sudca svoj konečný verdikt musel nadobro odročiť a aj keď sa nehralo skoro osem minút, vydýchať sa musel akurát spoluhráč Deži. Šancu na víťazstvo sme už nepustili z rúk. Vytvorili sme si počas dohrávaných 20 minút v početnej prevahe niekoľko gólových príležitostí, ktoré sme ale trestuhodne zahodili. V nadstavenom čase sa nám predsa len podarilo streliť gól na 3:0, keď po rohovom kope zahratom na bližšiu tyč hlavičkou uzatvoril rezultát zápasu stopér Boris. Oslabeným hosťom na skorigovanie výsledku už nezostal čas.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Zápas sme vyhrali rozdielom triedy. Paradoxne sme každý gól strelili s inou loptou. Ktorýsi zo spoluhráčov požiadal provokačne hospodára Rudka, aby na najbližší domáci zápas pripravil päť lôpt... Keďže dnes sme s 3 loptami strelili 3 góly, potom si logicky vyrátal, že s 5-timi loptami nasúkame súperovi 5 gólov! Loptu Deži samozrejme chlapcom vrátil aj so sladkou odmenou a pokladník mužstva Lojzko im dal finančný príspevok na novú loptu 20 Kčs. Najsmelší chlapec obom poďakoval a smelo dodal: „Aj nabudúce!“

No boli sme presvedčení, že na domáci zápas už nebudeme musieť cestovať autobusom ŠkodaRTO...

Peter František

Peter František

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Bežec na dlhé trate, futbalový laik hrajúci Fair Play. V súkromí chlap milujúci svoju rodinu, ktorý mení splnené sny na príbehy... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu