Futbalový príbeh nevymyslíš.

Autor: Peter František | 13.7.2020 o 7:46 | (upravené 14.7.2020 o 6:40) Karma článku: 4,01 | Prečítané:  596x

Dalo by sa povedať ,Zápas ako každý iný´ v najvyššej okresnej súťaži. S tým rozdielom, že naše mužstvo svoj prvý jarný domáci zápas muselo odohrať v neďalekej obci. 

                 Prírodný trávnik na našom ihrisku pokrývala ešte nesúvislá vrstva snehu a dnešné ,domáce´ ihrisko bolo vzdialené od našej dediny asi 10 km. Klubový autobus Škoda RTO zaviezol najprv hráčov na ,domáce´ ihrisko, hoci iba pre dnešný duel. Nikde sme nemuseli zastaviť, nakoľko za klub hrali výhradne hráči z našej dediny. Potom sa šofér autobusu vrátil pre našich verných fanúšikov. Už počas rozcvičky sme podľa počtu fanúšikov vnímali, že hráme doma. Šofér priviezol na zápas beznádejne plný autobus s cca 70-timi fanúšikmi. Tí majetnejší pricestovali na vlastných autách aj s kamarátmi. Jediným handicapom bolo, že na zápase nás nepovzbudzovali celé rodiny, tak ako to obyčajne bývalo pri domácich zápasoch zvykom. Bolo príjemné jarné počasie a hoci sa slnko skrývalo za oblakmi, nám hráčom to neprekážalo. Počas rozcvičky sme zistili, že nemáme loptu na rozcvičenie a mysleli sme si, že tréner Čertík to spravil zámerne, aby sme sa intenzívnejšie pripravili na zápas. Spoluhráč Beblo to aj tak skúsil a pýtal si provokatívne loptu od hospodára Gusta. Až vtedy si Gustík, ako sme ho familiárne oslovovali, uvedomil, že lopty zabudol pribaliť do batohu. My sme pokračovali v rozcvičke a vystresovaný hospodár s vedúcim mužstva Piťom uháňali autom po lopty do skladu na naše ihrisku. Rozcvička sa pretiahla, lebo mali pech a ostali na spiatočnej ceste stáť niekoľko minút pred rampami na železničnom priecestí. Aj vo mne panovala nervozita, či to stihnú v limite 20 minút čakacej doby. Trpezlivosť fanúšikov bola neľahko skúšaná, ale hospodár s vedúcim mužstva to stihli. Zápas začal s 15 minútovým oneskorením a všetci sme sa po úvodnom hvizde rozhodcu ,Nobella´ upokojili.

                V úvode zápasu sme si vytvorili územnú prevahu, ale súper nás pustil len k propagačným strelám a do streleckých príležitostí sme sa dostávali ťažko preťažko. Zhruba po polhodine hry po nádhernej krídelnej akcii strelil gól náš hrotový útočník Viťo. Celé naše mužstvo oslavovalo, fanúšikovia sa radovali s nami a nazlostený brankár hostí zakopol loptu tak silno, že skončila v neďalekej rieke. Zhruba 10 minút trvalo, kým ju obetavý fanúšik vylovil z vody. My sme však už pokračovali v hre s náhradnou loptou a súper začal vystrkovať rožky smerom dopredu. V prerušenej hre rozhodca loptu vymenil za pôvodnú a hra pokračovala. Tesne pred koncom polčasu som ušiel súperovým obrancom po krídle a hoci ma križoval stopér hostí, stihol som vystreliť, ale stopér loptu tečoval do bočnej siete. Loptu k rohovej zastávke si išiel postaviť spoluhráč Beblo, ktorý zistil, že je mäkká. Upozornil na to rozhodcu a ten vyžiadal do hry náhradnú loptu. Tá pôvodná sa totiž obtrela o spodok tyče, kde trčal ulomený hák a ten ju roztrhol. Lopta bola nepoužiteľná. Polčas skončil a tréner Čertík nám poriadne vyčistil žalúdky. Vraj s takýmto súperom sme už mali vyhrávať minimálne rozdielom triedy, teda o 3 góly. Hosťujúci kapitán sa v polčasovej prestávke u rozhodcu sťažoval na prefúknutú náhradnú loptu. Rozhodca síce nariadil vymeniť loptu, ale hospodár (keďže bola jediná, ktorú sme mali) ju akurát trocha sfučal.  Druhý polčas bol vyrovnanejší a zdalo sa akoby sme ostré slová trénera Čertíka v prestávke vôbec nepočúvali!  Viac šancí si vypracovali hráči hostí, ale v bráne nás podržal brankár Pišta. Bola to tak trocha voda na náš mlyn, lebo sme vyrážali do nebezpečných protiútokov. Po jednom takomto brejku stopér hostí stiahol unikajúceho útočníka Viťa tesne pred pokutovým územím. Viťo padol na zem ako podťatý, rozhodca privolal zdravotníka mužstva Karolka, aby ho ošetril. Sudca vytiahol zo zadného vrecka červenú kartu a poslal stopéra hostí pod sprchy. Presnejšie povedané - umyť sa do rieky. Viťo musel striedať a tak som sa ako kapitán mužstva odhodlal k realizácii priameho kopu sám. Brankár hostí, ktorý pridlho protestoval u rozhodcu si nestihol skontrolovať postavenie hráčov v múre a tak som to využil - poslal som loptu povedľa múra k bližšej žrdi, ktorú zastavila až sieť hosťujúcej bránky. Radosť zo streleného gólu som bežal osláviť medzi fanúšikov, ktorí sa na mňa doslova vrhli, stískali ma, objímali, bozkávali... Síce sa nehralo pár minút, ale nám to nevadilo, lebo dvojgólové vedenie, ako aj vylúčenie hráča hostí nás upokojilo a nasmerovalo za víťazstvom. Vtedy som bol presvedčený, že o víťazstvo nám môže vziať len nejaká nadprirodzená sila, hoci na oblohe sa páslo iba zopár barančekov...

                O niekoľko minút, zhruba v 70 minúte zápasu sa v bežnom súboji stretol náš pravý obranca Julo s krídelníkom hostí. Jeho šmýkačka pod nohy útočníka znamenala autové vhadzovanie pre hostí. Zároveň nás ohlušila poriadna ranu a lopta sa zmenila na neindifikovateľné ,čudo´. Prezident klubu Števko začal pátrať po hospodárovi prenajatého ihriska a hospodár Gusto sa pokúšal nafúknuť loptu, s ktorou sme hrali v 1. polčase. Ich snaha bola márna! Spoluhráč Feši spozoroval, že krížom za poľami hrajú na ihrisku chlapci nohejbal. Preskočil bariéru a kymácajúcim poklusom sa rozbehol na antukové ihrisko medzi chlapcov. Hrali s ,televíznou´ loptou a pokúsil sa požičať si ju. Dlho ich ani nemusel presviedčať, aby nám loptu požičali. Musel im síce sľúbiť sladkú odmenu a príspevok na novú loptu, ale to v tej chvíli nebolo rozhodujúce. Rýchlo schoval loptu pod dres a uháňal krížom cez polia na ihrisko. Niekoľkokrát sa potkol a vo chvíli, keď sa rozhodca už-už chystal ukončiť predčasne zápas, mu ponad hlavu preletela lopta, ktorú Feši kopol na ihrisko asi 50 m pred autovou čiarou. Sudca svoj konečný verdikt musel nadobro odročiť a aj keď sa nehralo skoro osem minút, vydýchať sa musel akurát spoluhráč Feši. Šancu na víťazstvo sme už nepustili z rúk. Vytvorili sme si počas dohrávaných 20 minút v početnej prevahe niekoľko gólových príležitostí, ktoré sme ale trestuhodne zahodili. V nadstavenom čase sa nám predsa len podarilo streliť gól na 3:0, keď po rohovom kope zahratom na bližšiu tyč hlavičkou uzatvoril rezultát zápasu stopér Jano. Oslabeným hosťom na skorigovanie výsledku už nezostal čas.

                Zápas sme vyhrali rozdielom triedy. Paradoxne sme každý gól strelili s inou loptou. Ktorýsi zo spoluhráčov požiadal provokačne hospodára Gusta, aby na najbližší domáci zápas pripravil päť lôpt... Keďže dnes sme s 3 loptami strelili 3 góly, potom si logicky vyrátal, že s 5-timi loptami nasúkame súperovi 5 gólov! Loptu Feši samozrejme chlapcom vrátil aj so sladkou odmenou a pokladník mužstva Jožinko im dal finančný príspevok na novú loptu 20 Kčs. Najsmelší chlapec obom poďakoval a smelo dodal: „Aj nabudúce!“

No boli sme presvedčení, že na domáci zápas už nebudeme musieť cestovať autobusom ŠkodaRTO...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?