Šport na ulici.

Autor: Peter František | 5.1.2021 o 10:21 | (upravené 7.1.2021 o 12:02) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  24x

           Keď sa obzriem späť za svojou športovou minulosťou, vidím tam malého chlapca naháňať loptu po rozbitej ceste, ktorá bola ešte pred nedávnom  rozkopaná kvôli výstavbe kanalizácie.

           Oblečený v starom roztrhanom tričku, červených trenkách a ponožkách trčiacimi zo zablatených tenisiek. Blato sa z nich dostalo nielen na odev, ale aj na nekryté časti tela. Tu som trávil svoj voľný čas s bratom a s kamarátmi z ulice. Pouličný futbal vtedy fičal. Áut moc vtedy ulicou neprefrčalo, veď na celej ulici boli snáď iba dve rodiny, ktoré si auto ,ŠKODA100´ mohli dovoliť. A tak som mohol naháňať zošívaný čierno-biely televízny ,pílus´ so susedmi takmer celé popoludnie. Zatiaľ čo sme sa s bratom oddávali športovým  radovánkam,  naša mama mala plné ruky prania našich zablatených, či spotených „dresov“ a neraz musela štopkať nielen deravé ponožky, ale aj roztrhnuté dresy. Pasovali sme rodičov neraz aj do úlohy lekárov a kazateľov. Vytrpeli si s nami naše ,boľačky´, ale vypočuli sme si z ich úst aj niekoľko výčitiek a dohováraní. Tento náš nefalšovaný chlapčenský futbal trval do jesene, kedy na rozbitú cestu položili nový asfaltový koberec.

            Vynovená ulica nám otvorila nový obzor športového vyžitia a presedlali sme na hokej. Pozbíjané drevené brány, miesto sietí natiahnuté staré vrecia, najlacnejšie hokejky značky ARTIST , či SUĽOV a gumená loptička, prípadne tenisová. Hrať sme začali  skôr než prišiel ,Svätý Martin na bielom koni´. Bolo že to radosti veselosti. Bez prilby, bez chráničov a tak každý si musel svoje modriny odtrpieť a hojiť sám. Opätovné obavy a výčitky ustráchaných rodičov boli denne na mieste. Pouličné zápolenia mali jednu veľkú výhodu v tom, že keď som bol smädný odbehol som domov a napil som sa, prípadne som teplý čaj priniesol pre obidve mužstvá priamo na ihrisko. V zápasoch, v ktorých sme si volili mužstvá podľa rozhodených hokejok na dve strany, sme hrali ako o život, avšak FAIR PLAY a preto sa nevylučovalo. V oslabení hralo mužstvo iba vtedy, keď si niekto odskočil domov na malú, či veľkú potrebu. Hádky boli na dennom poriadku. Už vtedy sa niektorí pasovali do role VIDEOROZHODCU a videli v bránke aj loptičku, ktorá skončila na tyčke alebo vedľa nej. Pravidelná a bohatá nádielka snehu nás nikdy nezaskočila, zobrali sme do rúk odhŕňače, lopaty a sneh sme za krátku chvíľku odpratali z asfaltky. Niektorí s nádielkou snehu vytiahli lyže a hor sa lyžovať na „zjazdovku“ pod kopcom Plieška. A hoci sme si dráhu museli vydupať sami šliapaním hore svahom na lyžiach, o to viac sme si užívali jazdu dolu svahom plnými dúškami. Tí ktorí nemali lyže, alebo sa báli postaviť, či spustiť na nich dolu svahom, zobrali sánky a obďaleč sa sánkovali. Unavený, ale spokojný s prežitou lyžovačkou som uložil lyže do pivnice a schoval nohy do tepla. Brat podobne odložil sánky a hriali sme sa v blízkosti , petríka´, ktorý znásobil teplo domova. Na jar zimné športy opäť vystriedal futbal, hoci sme zamenili ulicu pred domom za vydraté školské ihrisko, preskočením potoka tečúceho za našou záhradou...

            A tak sme športovali deň čo deň, týždeň čo týždeň celé roky, pokiaľ sa každý z nás neupísal tomu svojmu vysnenému športu!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Dôkaz božej existencie

Filozofi, mystici a učenci sa o to stažili po tisícročia, ale na nezvratný dôkaz bolo treba počkať až do 21. storočia.


Už ste čítali?