Zajtra hráme! (časť 4)

Autor: Peter František | 7.6.2021 o 10:39 | (upravené 7.6.2021 o 10:48) Karma článku: 1,88 | Prečítané:  230x

             Týždeň po mojom debute mi ubehol veľmi rýchlo. Každý deň v týždni som bol na ihrisku. V utorok a piatok tréning, ostatné dni pobehovanie s kamarátmi na školskom ihrisku.

              Po piatkovom tréningu ma tréner pri odchode do šatne zastavil a spýtal sa ma: „Tak, čo konečne prídeš aj na zápas na súperovom ihrisku:“ Zahanbil som sa, že som na predchádzajúce 2 zápasy necestoval, lebo ma rodičia nepustili. Hrali sa zápasy v nedeľu predpoludním a ako každú nedeľu som bol v kostole miništrovať, čo bola v našej rodine priorita. V Dúbrave sme hrali popoludní, čo mi vyhovovalo. Mama aj tak bola proti, ale stranu mi chytil otec a tak mi umožnil ísť na futbalový zápas. Zbalil som do vrecka na papuče kopačky s chráničmi a staré ponožky. Stihol som si ešte pribaliť gumičky na štulpne, aby mi nepadali a skratkou cez „bujačinu“ som sa ponáhľal pred Požiarnu zbrojnicu“(z opačnej strany MNV), odkiaľ bol dohodnutý odchod na zápas. Kamaráti si ma doberali, hlavne kvôli miništrovaniu, ale po chvíľke prekáračiek sme netrpezlivo pozerali na hodinky, lebo už nadišiel čas odchodu. Asi po štvrťhodinovom čakaní zastalo na ceste nákladné auto Praga V3S s plachtou nad korbou vozidla (obr. 1.1)

Obr. 1.1.  Automobil Praga V3S

 

                Zadnú bočnicu dal veliteľ požiarnikov, zároveň vodič auta dolu a prvý nastúpili dvaja najstarší hráči, ktorým na korbu pomáhali tréner a vedúci mužstva. Potom sme nastupovali postupne tak, že sme jednou nohou stupili trénerovi na spojené dlane, druhou potom na výklenok v spustenej bočnici, rukami sme chytili spoluhráčov na korbe a sadli sme si na lavičku pri krajných zvýšených bočniciach Pragy V3S-ky. Keď sme boli všetci hore nastúpil k nám aj vedúci mužstva ako dozor, zatvorili za nami zadnú bočnicu, zošnuroval plachtu k bočniciam a šofér s trénerom nastúpili do kabíny vozidla. Niektorí z nás mali to šťastie, že videli predným priehľadom cez kabínu vozidla na cestu a tí vzadu zase medzerou medzi plachtami. Lavičky na ktorých sme sedeli boli tvrdé, cesta hrboľatá a tak nás všetkých poriadne ponatriasalo. Hlavne na železničnom priecestí v Liptovskej Teplej a na prudkom klesaní v Dúbrave, kedy nás všetkých ťahala príťažlivá sila na kabínu a pri následnom stúpaní zase na zadnú bočnicu Pragy V3S. Po slabšej polhodinke jazdy sme zastali pri ihrisku v Dúbrave. Pozoskakovali sme z korby a zamierili do šatne, ktorá sa nachádzala v rodinnom dome. Nebola moc veľká, ale nejako sme sa pomestili. Tréner určil zostavu na zápas a po krátkej rozcvičke sa zápas začal. Hral som opäť v základe, samozrejme pravého obrancu, ale dnes som mal oproti sebe menšieho útočníka. Bol síce starší odo mňa, ale rýchlostne som mu stíhal. Snažil som sa podobne ako na tréningu zapájať aspoň do zakladania útokov. Asi po štvrťhodine hry mi stopér Pišta nahral loptu do behu, ktorú som potiahol popri postrannej čiare asi 15m a potom som zacentroval. Zdalo sa, že loptu obranca hostí odhlavičkuje, ale nielen na moje prekvapenie ju minul a spoluhráč Láfik strelil náš vedúci gól. Do polčasu strelil ešte jeden gól a tak sme išli na prestávku s dvojgólovým náskokom. Domáci v druhom polčase začali lepšie, zatlačili nás aj vďaka vetru v chrbte, ktorý prial v 1. polčase práve nám. Aj keď sa dostali do troch šancí, so všetkými si poradil náš brankár Pažout. Bol našou ozajstnou oporou, nielen preto, že bol z nás najstarší, ale bol neskutočne mrštný a hlavne odvážny. Tréner spoza čiary na nás kričal, aby sme proti vetru lopty nedvíhali, ale sme si nahrávali po zemi. A čuduj sa svete, hru sme tak opäť vyrovnali a hrozili rýchlymi protiútokmi z krídelných priestorov. A hoci sme 5 minút pred koncom dostali gól z 11-tky za údajnú ruku, vyrovnanie, či obrat sme bojovnosťou už nepripustili. Podľa slov trénera sme zvíťazili zaslúžene... Odohral som celý zápas aj vďaka tomu, že sa nám v obrane tentoraz darilo. Radosti v šatni nebolo konca – kraja. Prezliekli sme sa do civilu, zbalili dresy do debničky a každý si vyčistil kopačky pred tým ako ich strčil do tašky. Ani neviem ako a už sme sedeli na korbe Pragy V3S. Cesta ubiehala veľmi rýchlo, kričali sme na okoloidúce dievčence, spievali futbalové pesničky a až prejazd na železničnom priecestí v Liptovskej Teplej nás upozornil, že sme už takmer doma. Auto Praga V3S zastalo pred pohostinstvom Fajka. Každý hráč dostal od trénera malinovku a po chvíľke sme sa rozišli domov. Pred rozchodom tréner nezabudol pripomenúť kedy bude najbližší tréning. Samozrejme šofér, ktorý už medzitým zaparkoval auto, tréner a vedúci mužstva sedeli pri pive, veď si ho aj oni zaslúžili.

                Cestou domov nás zastavovali ľudia a pýtali sa: „Ako ste hrali?“ Samozrejme sme hrdo odpovedali: „Vyhrali sme 2:1 v Dúbrave“. Ušla sa nám od nich pochvala a tá sa ušla každému z nás aj po príchode domov!

 

... časť 5...  už onedlho

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Slovákom vo finiši uleteli terče aj medaila. Varga: Chýbalo šťastie

Erik Varga a Zuzana Rehák Štefečeková obsadili štvrté miesto.

Víkendový výber: Aj antivaxer sa dá presvedčiť na očkovanie

Pravidelná dávka víkendového čítania.


Už ste čítali?